Pamätné a zberateľské mince Slovenskej republiky venované ochrane prírody - národným parkom.

     Práve na príklade zvládnutia zavedenia dvoch nových menových zmien, t.j. zavedenia slovenskej korunovej meny a euro meny chceme poukázať na fakt, že Národná banka Slovenska v spolupráci s kremnickou mincovňou si túto úlohu splnili dôstojným spôsobom, a to nielen v problematike obehových mincí, ale i pamätných, ktoré v eurozóne sú označované názvom zberateľské.
     Realizujeme to na príklade pamätných a zberateľských mincí venovaných propagácii ochrany prírody a krajiny so zameraním na národné parky Slovenskej republiky. Uvádzame aj skutočnosť, že najtypickejšou hospodárskou činnosťou na Slovensku okrem poľnohospodárstva bolo baníctvo, ktoré využívaním prírodného bohatstva dosiahlo aj výrazný technologický a technický pokrok európskeho významu. Dokladom toho je dekrétom Márie Terézie z roku 1762 ustanovená Banská akadémia v Banskej Štiavnici. Pri ťažbe nerastného bohatstva baníci prírodu čiastočne poškodzovali, ale na druhej strane aj zveľaďovali, a dôkazom toho je Banská Štiavnica i jej okolie s technickými pamiatkami – Banská Štiavnica bola v roku 1993 zapísaná do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
     Vďaka baníctvu drahých kovov v Kremnici bola v roku 1328 založená mincovňa, ktorej dukáty ju preslávili, a aj teraz jej obehové, pamätné a zberateľské mince i medaily šíria dobré meno doma i vo svete.
     Pre lepšie pochopenie vzťahu baníctva, mincovníctva a ochrany prírody je tu v stručnej forme prezentovaný historický vývoj územia Slovenska, ale aj história vzniku národných parkov sveta. Takýto prístup umožní čitateľovi poznať vývoj Slovenska a Slovákov, ale aj ich tradície týkajúce sa vzťahu k baníctvu, mincovníctvu a prostredníctvom nich aj nové trendy v propagácii národných parkov a celkovej ochrany prírody i krajiny.
     Postupne od roku 1995 až po rok 2008 bolo vydaných Národnou bankou Slovenska spolu sedem pamätných minci národných parkov hodnoty 500 Sk a to:

1995 Národný park Slovenský raj,                    1997 Pieninský národný park,
1999 Tatranský národný park,                           2001 Národný park Malá Fatra,
2005 Národný park Slovenský kras,                 2006 Národný park Muránska planina,
2008 Národný park Nízke Tatry.

Po vstupe do eurozóny sú to zberateľské mince hodnoty 20 euro a to:

2009 Národný park Veľká Fatra,                       2010 Národný park Poloniny

Pasportizácia vlastných pamätných a zberateľských minci národných parkov Slovenska je dostupná v publikácii (SLOVAK COMMEMORATIVE COINS 1993 – 2008). Naše pamätné a zberateľské mince venované národným parkom Slovenska približujú nám i krajinám Európskej únie a hlavne štátom eurozóny náš postoj k ochrane prírody a krajiny. Zároveň ich umelecká a remeselná kvalita, za ktorou je práca našich umelcov a minciarov, robí radosť predovšetkým numizmatikom a zberateľom doma i v zahraničí. Uvedené skutočnosti vyplývajú z dejinného vývoja našej krajiny a tradícií baníctva, mincovníctva a žitia ľudu tejto krajiny s prírodou.

     Vstup Slovenska do eurozóny nám otvoril nové možnosti, a to nielen hospodársky a občiansky získavať, ale pričiniť sa viac o to, aby sme našou pracovitosťou a kultúrou obohacovali ostatnú časť Európy a svet, ale zároveň aj konkrétnymi artefaktmi ako sú pamätné a zberateľské mince oboznamovali ľudí s tými skutočnosťami, ktoré nás charakterizujú a sú adekvátne s trendmi európskej civilizácie. Jednou z foriem ako to realizovať v podmienkach našej novej situácii je aj činnosť Národnej banky Slovenska v rámci koordinácie s Európskou centrálnou bankou. Práve reálne pokračovanie emisných plánov vydávania zberateľských minci so zameraním na národné parky sa stáva realitou, pretože v tomto roku bude uzavretý tento prekrásny námet dotýkajúci sa ochrany prírody a krajiny. Domnievame sa, že v tomto smere môžeme byť príkladom mnohým vyspelejším krajinám sveta.
     Pred vlastným popisom pamätných a zberateľských mincí venovaným národným parkom Slovenska v krátkosti uvedieme základné informácie o problematike ochrany prírody a krajiny.

Územná ochrana prírody

     Slávny taliansky ekológ Franco Tassi napísal, že motív chrániť prírodu sa nezrodil na kontinentoch starovekej civilizácie, ale v panenskej kolonizačnej krajine. Zaiste to bol ten veľký kontrast rýchleho ničenia prírodného prostredia, ktorý silne zasiahol tých najcitlivejších. Človek 19. storočia si zrazu uvedomil, že planéta Zem je nezvyčajne krásna a okrem svojich nepriaznivých až katastrofických zásahov do jej prírody v prospech civilizácie a pokroku si chce pre svoje potešenie uchovať časti prírody neporušené (Slavkovský, 2000).

     Na základe takéhoto poznania bol 1. marca 1872 prezidentom USA Grantom podpísaný zákon o vzniku Yellostonského národného parku. Všetky národné parky sveta sa môžu považovať za jeho potomstvo. Nadväzne vznikol v roku 1879 Kráľovsky národný park (Royal National Park) v Austrálii, v roku 1885 boli vyhlásené v Kanade za chránené horúce minerálne pramene Banff v provincii Alberta a v roku 1887 na Novom Zelande vznikol národný park Tongagiro. Na konci 19. storočia v Južnej Afrike bola vyhlásená za prírodnú rezerváciu Sabie v Transvaale, ktorá v roku 1926 sa stala jedným z najväčších národných parkov sveta – Kruger .

     Priekopníckou krajinou národných parkov v Európe sa stalo Švédsko, keď v roku 1909 prijalo ako prvé zákon o ochrane prírody a vyhlásilo národné parky Abísko, Gotska Sandön, Peljekaise, Sarek a Sonfjället. Postupne vznikali národné parky v Nemecku, Francúzsku, Švajčiarsku, Španielsku a v ďalších štátoch. V súčasnosti počet národných parkov sa pohybuje na hranici okolo 5000 v rámci celého sveta. Vo Florencii bolo vytvorené stredisko pre dokumentáciu národných parkov – CEDIP a zároveň ich eviduje aj IUCN (Medzinárodný zväz pre ochranu prírody a prírodných zdrojov) v Cambridgi (Havel a Štursa, 2003).
     Uchovať prírodné dedičstvo na našom území sa darilo v rámci vyvinutého generačného vzťahu ku krajine, a to na všetkých sociálnych a vlastníckych úrovniach. Až koncom 19. storočia sa začína zabezpečovať ochrana prírody na právnej úrovní a vznikajú prvé územia, ktoré majú štatút rezervácie. Prvý národný park na našom území bol vyhlásený
roku 1948 na základe zákona SNR č. 11, a to Tatranský národný park. V roku 1955 bol prijatý zákon o štátnej ochrane prírody a na jeho podstate boli postupne vyhlásené 4 národné parky, 16 CHKO a ďalších 899 chránených území s menšou rozlohou (Janota, Tesák, Vološčuk, 1984). Postupne dochádzalo k ďalším legislatívnym zmenám v prospech ochrany prírody a krajiny. Pokiaľ ide o národné parky tak v súčasnosti je ich na Slovensku deväť. Sedem z nich predstavujeme v nasledujúcom opise pamätných mincí, ktoré sú výrazným propagátorom ochrany prírody a krajiny, ale aj ozajstným umeleckým dielo realizovanom v kove.

Pasportizácia vlastných pamätných a zberateľských minci národných parkov Slovenska

     Slovenská republika venuje ochrane prírody a krajiny veľkú pozornosť a prijatými zákonmi (Zbierka zákonov č. 287/1994), ale predovšetkým ich realizáciou sa snaží o zachovanie prírodného dedičstva pre nasledujúce generácie. Národná banka Slovenska (Kolektív, 2009) si zase zobrala pri vydávaní pamätných a teraz po vstupe SR do eurozóny zberateľských mincí propagovať ochranu prírody.

Národný park Slovenský raj

     Prvá strieborná pamätná minca s týmto zameraním bola vydaná v roku 1994 a je to: 500 Sk Ochrana prírody a krajiny – Národný park Slovenský raj (obr. 1).

Obr. 1 Averz a reverz striebornej zberateľskej mince Národný park Slovenský raj

     Autorom návrhu je akademický sochár Imrich Svitana. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).
     Na líci - averze mince je v ľavej časti mincového poľa zobrazená chránená rastlina poniklec slovenský, vpravo od neho je označenie hodnoty 500 Sk, pod ním názov štátu Slovenská republika v dvoch riadkoch a pod názvom je štátny znak SR. Letopočet razby 1994 je umiestnený vpravo od štátneho znaku. Značka Mincovne Kremnica MK medzi dvoma razidlami a iniciálky mena a priezviska autora výtvarného návrhu mince Imricha Svitanu IS sú umiestnené pod letopočtom razby.
     Na rube - reverze mince je uprostred mincového poľa zobrazený Machový vodopád v rokline Vyšný Kyseľ. Názov NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ RAJ je v rozdelenom opise zľava doprava pri ľavom a pravom okraji mince. Na hrane mince je nápis „OCHRANÁ PRÍRODY A KRAJINY". Národná banka Slovenska v spolupráci so Správou Národného parku Slovenský raj vydala k tejto zberateľskej minci aj informačný leták, ktorý podrobnejšie charakterizuje hlavne flóru a faunu, ale zmieňuje sa aj o obľúbených turistických lokalitách a zároveň podáva informácie o jeho zvláštnostiach.
     Jedinečné prírodné krásy a zachovalosť územia boli dôvodom, že Slovenský raj bol v roku 1964 vyhlásený za chránenú krajinu oblasť a v roku 1988 za národný park. Na geologickej stavbe územia Slovenského raja sa podieľa predovšetkým silicikum. Vápence a dolomity stredného a vrchného triasu predurčili celkový krasový ráz národného parku. Krajina má charakter planiny s množstvom kaňonov, hlbokých tiesňav a roklín, ktorých ozdobou sú vodopády. Typickým krasovým úkazom sú tu priepasti a jaskyne, z ktorých prístupnou je iba Dobšinská ľadová jaskyňa. Medzi zvláštnosti patrí tu aj Prielom Hornádu. Národný park Slovenský raj s ochranným pásmom má rozlohu 32 764 ha a 90% tejto rozlohy zaberajú lesy.

Pieninsky národný park

     Ako druhá strieborná pamätná minca s týmto zameraním bola vydaná v roku 1997 500 Sk Ochrana prírody a krajiny – Pieninsky národný park (obr. 2).
     Autorom návrhu je Mgr. art. Patrik Kovačovský. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 2 Averz a reverz striebornej pamätnej mince Pieninský národný park

     Na averze mince je zobrazený motýľ vidlochvost feniklový, štátny znak, názov štátu Slovenska republika a letopočet razby 1997. Na reverze je na fragmente krídiel motýľa vyobrazený motív Pieninského národného parku – Prielom Dunajca, názov Pieninsky národný park a nominálna hodnota mince. Na hrane mince je nápis „OCHRANÁ PRÍRODY A KRAJINY". Národná banka Slovenska v spolupráci so Správou Pieninského národného parku vydala k tejto zberateľskej minci aj informačný leták, ktorý ho podrobnejšie charakterizuje.
     Pieninský národný park (PIENAP) sa rozprestiera v pohorí Pieniny, ktoré tvoria súčasť úzkeho bradlového pásma na rozhraní vnútorných a vonkajších Západných Karpát. Osobitné miesto pri formovaní reliéfu Pienin má Dunajec, ktorý sa svojim dravým tokom hlboko zarezal do vápencového substrátu medzi Červeným Kláštorom a Szczavnicou v Poľsku. Najvyšším vrchom Pienin sú na poľskej strane Tri koruny (982 m n. m.) a na našej Holica (824 m n. m). Unikátna flóra, fauna a reliéf Pienin zaujímali prírodovedcov obidvoch štátov a výsledkom ich spoločného jednania vzniklo tak v roku 1932 prvé bilaterálne chránené územie v Európe. Na poľskej strane to bol Park narodowy Pieniny a na našej Prírodná rezervácia v Pieninách, ktorá bola roku 1967 vyhlásená za národný park. Súčasná rozloha Pieninského národného parku predstavuje 3 750 ha.

Tatranský národný park

     Pri príležitosti 50. výročia vyhlásenia Tatranského národného parku bola v roku 1999 vydaná pamätná strieborná minca nominálnej hodnoty 500 Sk (obr. 3). Autorom návrhu je Ing. Milan Virčík. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 3 Averz a reverz striebornej pamätnej mince Tatranský národný park

     Na averze mince je v skalnej stene zobrazený kamzík vrchovský tatranský s mláďaťom a kvety plesnivca alpínskeho. V dolnej časti mince je štátny znak a názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA, iniciálky autora výtvarného návrhu Ing. Milana Virčíka a značka Mincovne Kremnica. Na reverze mince je v hornej polovici zobrazená časť charakteristického vysokohorského masívu Vysokých Tatier a nominálna hodnota mince. Pod masívom sú zobrazené horcokvety Clusiove, názov národného parku TATRANSKÝ NÁRODNÝ PARK a letopočty 1949 a 1999, označujúce rok vyhlásenia TANAP-u a päťdesiate výročie jeho vyhlásenia.
     Tatranský národný park (TANAP) sa rozprestiera v severnej časti Slovenska na pohraničí s Poľskom a so susedným poľským národným parkom vytvára bilaterálne chránené územie. Bol vyhlásený v roku 1949 a jeho vznik bol výsledkom dlhodobých snáh o ochranu jedinečných prírodných hodnôt, vzácne zachovaných horských a vysokohorských ekosystémov s unikátnymi druhmi rastlín a živočíchov, pred rozmáhajúcim sa hospodárskym a turistickým využívaním. TANAP má rozlohu takmer 76 tisíc hektárov a zahŕňa Vysoké Tatry, Belianske Tatry a Západné Tatry.
     Vysoké Tatry sú najvyšším pohorím Slovenska a celého karpatského oblúka. Ich hlavný hrebeň meria len 26 km. Patria medzi najmenšie, no súčasne najkrajšie veľhory sveta. Na malej ploche sústreďujú množstvo prírodných krás - mohutné horské štíty, ľadovcové doliny, jazerá, vodopády, pestrú paletu rastlín a živočíchov. Ich najvyšším vrchom je Gerlachovský štít (2655 m n.m.).

Národný park Malá Fatra

     Pamätná strieborná minca hodnoty 500 Sk venovaná ochrane prírody a krajiny – Národný park Malá Fatra bola vydaná Národnou bankou Slovenska v roku 2001 (obr. 4).
     Autorom návrhu je Mgr. art. Patrik Kovačovský a rytcom Dalibor Schmidt. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 4 Averz a reverz striebornej pamätnej mince Národný park Malá Fatra

     Na averze mince je uprostred umiestnený štátny znak, okolo ktorého je v pravidelnej horizontálnej a vertikálnej kompozícii štyrikrát zobrazený fúzač alpský. Pri okraji mince je v opise uvedený názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Letopočet razby 2001 je pod štátnym znakom v rozdelenom riadku. Štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu Mgr. art. Patrika Kovačovského sú umiestnené vpravo a značka Mincovne Kremnica vľavo v spodnej časti mincového poľa.
     Na reverze mince je dominantné zobrazenie kvetu črievičníka papučkového. V hornej polovici mincového poľa je stvárnená časť koruny stromu s pohľadom na Veľký Rozsutec. Pri okraji mince je v opise uvedený názov národného parku NÁRODNÝ PARK MALÁ FATRA. V dolnej polovici mincového poľa je označenie nominálnej hodnoty mince 500 Sk. Na hrane je nápis "OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY", pred ktorým je deliaca značka v tvare štylizovaného pohoria.
     Národný park Malá Fatra je horský krajinný celok na severozápade Slovenska. Bol vyhlásený v roku 1988 s výmerou územia 22 630 ha. Vyznačuje sa prekrásnou krajinou s pestrým reliéfom, množstvom rastlín a živočíšstva. Horstvo, s najvyšším vrchom Veľkým fatranským Kriváňom (1709 m), má dĺžku približne 23 km a šírku 13 km. Charakteristickou dominantou je Veľký Rozsutec (1610 m), ktorý je jedným z najkrajších vrchov Slovenska. Najnižším bodom je ústie Hradského potoka (358 m) v Strečnianskej tiesňave a najväčším vodopádom je Šútovský vodopád (38 m).
     Územie národného parku sa využíva na rekreačné a športové účely, pričom najnavštevovanejšími miestami sú Vrátna dolina, Jánošíkove diery a Šútovský vodopád. Atraktívne sú aj kultúrne hodnoty územia - hrady Strečno a Starhrad, ľudová architektúra v Terchovej, Štefanovej a Zázrivej a folklór spojený s jánošíkovskou tradíciou.

Národný park Slovenský kras

     Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk Ochrana prírody a krajiny - Národný park Slovenský kras bola vydaná Slovenskou národnou bankou v roku2005 (obr. 5). Autorom návrhu je Mária Poldaufová. Výrobcom mince je Bižuterie Česká Mincovna Jablonec nad Nisou a rytcami sú Libuše Franckeová, Ivan Eyman. Základné parametre tejto pamätnej mince sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 5 Averz a reverz striebornej pamätnej mince Národný park Slovenský kras

     Na averze mince sú v hornej časti v polkruhu zobrazené dve strnádky cia, sediace na konári stromu. Pod nimi je nominálna hodnota 500 Sk a pod ňou je umiestnený štátny znak. Pri spodnom okraji mince je názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA.
     Na reverze mince je zobrazená kvapľová jaskyňa a v popredí kvet kandík psí. Pod kvetom je letopočet razby 2005. Pri spodnom okraji mince je uvedený názov národného parku NÁRODNÝ PARK SLOVENSKÝ KRAS. Iniciálky autorky výtvarného návrhu mince Márie Poldaufovej MP a značka Bižuterie Česká Mincovna, štylizované písmená ČM, sú umiestnené v pravej spodnej časti jaskyne. Na hrane je nápis „OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY".
     Národný park Slovenský kras sa nachádza v juhozápadnej časti východného Slovenska. Bol vyhlásený v roku 2002 na výmere 34 611 ha a je najväčším krasovým územím Slovenska. Vyznačuje sa množstvom krasových foriem, kaňonovitými dolinami rieky Slaná a Štítnického potoka, jaskyňami a priepasťami. Charakteristické pre túto oblasť sú Zádielska a Hájska tiesňava, ako aj známe a hojne navštevované jaskyne Gombasecká, Jasovská a Domica. Raritou je Silická ľadnica, priepasť so stálou ľadovou výzdobou.
    Rôznorodosťou flóry patrí k najbohatším oblastiam strednej Európy; známy je najmä vzácny kandík psí. Z botanického hľadiska sú najdôležitejšie endemické druhy, napríklad rumenica turnianska a chudôbka drsnoplodá Klášterského. Národný park je jedným z ornitologicky najvýznamnejších území Slovenska a je v ňom aj pestré zastúpenie ostatného živočíšstva. Pozoruhodný je výskyt všetkých 24 druhov netopierov z územia Slovenska.

Národný park Muránska planina

     Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk Ochrana prírody a krajiny - Národný park Muránska planina bola Národnou bankou Slovenska vydaná v roku 2006 (obr.6).
     Autorom návrhu je Karol Ličko a rytcom Dalibor Schmidt. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 6 Averz a reverz striebornej pamätnej mince Národný park Muránska planina

     Na averze mince sú v spodnej časti zobrazené kvety lykovca muránskeho a nad nimi je časť zrúcanín Muránskeho hradu. V ľavej spodnej časti je umiestnený štátny znak. Nad ním je vo vertikálnej a horizontálnej línii uvedený názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA. Letopočet razby 2006 je pri spodnom okraji mince. Štylizované iniciálky autora výtvarného návrhu mince Karola Lička a značka Mincovne Kremnica sú vpravo pod zrúcaninami hradu.
     Na reverze mince je zobrazený pár koní norika muránskeho typu. Nad nimi je časť panorámy Muránskej planiny. Zobrazenie dotvára vľavo vo vertikálnej a hore v horizontálnej línii uvedený názov národného parku NÁRODNÝ PARK MURÁNSKA PLANINA. Pri pravom okraji je označenie nominálnej hodnoty mince 500 Sk. Na hrane je nápis „OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY".
     Národný park Muránska planina sa nachádza na rozhraní stredného a východného Slovenska v západnej časti Slovenského rudohoria. Bol vyhlásený v roku 1997 na území s rozlohou 20 318 ha. Patrí k mimoriadne vzácnym prírodno-krajinným oblastiam, relatívne málo postihnutým civilizačnými vplyvmi. Na jeho území sa stretávajú štyri geomorfologické celky: Veporské vrchy, Spišsko-gemerský kras, Stolické vrchy a Horehronské podolie. Dôsledkom je veľmi rozmanitý krasový i nekrasový reliéf. Pôsobením vôd vznikli vo vápencoch a dolomitoch hlboké doliny, napríklad pôsobivá Javorníková dolina s viacerými vodopádmi. V parku sa nachádza mnoho jaskýň, ponorov, vyvieračiek i povrchových krasových javov. Bohatá je flóra, v ktorej sú hojne zastúpené alpínske aj subalpínske druhy. Najtypickejšou rastlinou je lykovec muránsky, ktorý je endemitom Muránskej planiny a nerastie nikde inde na svete. Pestré je aj zastúpenie živočíšstva. Typickým je polodivoký chov koní – norika muránskeho typu – na Veľkej lúke.

Národný park Nízke Tatry

     Pamätná strieborná minca v hodnote 500 Sk Ochrana prírody a krajiny - Národný park Nízke Tatry vydaná Národnou bankou Slovenska v roku 2008 (obr. 7). Autorom návrhu je Karol Ličko a rytcom Dalibor Schmidt. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).
    Na averze mince je v hornej polovici mincového poľa zobrazený najvyšší vrch Nízkych Tatier Ďumbier. Vpravo pod ním sú kvety soldanelky karpatskej, vľavo je názov štátu SLOVENSKÁ REPUBLIKA a štátny znak. Letopočet 2008 je pri spodnom okraji mince.
    Na reverze mince je uprostred porastu kosodreviny zobrazený medveď hnedý, ktorý je aj symbolom národného parku. Vpravo od neho je označenie nominálnej hodnoty mince 500 Sk, vľavo je uvedený názov národného parku NÁRODNÝ PARK NÍZKE TATRY, pod ktorým sú štylizované iniciálky mena a priezviska autora výtvarného návrhu mince Karola Lička a značka Mincovne Kremnica. Na hrane je nápis „OCHRANA PRÍRODY A KRAJINY".

Obr. 7 Averz a reverz striebornej pamätnej mince Národný park Nízke Tatry

     Národný park Nízke Tatry bol vyhlásený v roku 1978 na území s rozlohou takmer 73 tisíc ha. Svojimi prírodnými a krajinárskymi hodnotami sa radí medzi najvýznamnejšie geografické celky Slovenska. Na jeho území sa nachádzajú rozsiahle krasové systémy. Medzi najvýznamnejšie krasové doliny patria Jánska a Demänovská dolina s najhlbšími a najdlhšími jaskynnými systémami na Slovensku. Rozpätie nadmorskej výšky od 355 m po 2043 m, pestrá geologická stavba, členitý reliéf a dlhodobé využívanie územia podmieňujú výskyt rôznorodých biotopov a mnohých druhov fauny a flóry. Tu žijúce populácie medveďa hnedého, vlka dravého, rysa ostrovida, orla skalného, tetrova hoľniaka, tetrova hlucháňa, jariabka hôrneho, kuvika vrabčieho či kuvika kapcavého sú kľúčové pre existenciu týchto druhov na Slovensku. Z flóry možno spomenúť mach ochyreu tatranskú a večernicu slovenskú, ktoré sa nevyskytujú nikde inde na svete a druhy lomikameň pozmenený a kučeravec čiarkovitý, ktoré nenájdeme nikde inde na Slovensku. Svojou krásou upútajú plesnivec alpínsky, poniklec slovenský, horcokvet Clusiov alebo soldanelka karpatská.

Národný park Veľká Fatra

     Strieborná zberateľská minca nominálnej hodnoty 20 eur Ochrana prírody a krajiny - Národný park Veľká Fatra bola vydaná Národnou bankou Slovenska po vstupe do eurozóny v roku 2009 (obr. 8). Autorom návrhu je Roman Lugár a rytcom Dalibor Schmidt. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 8 Averz a reverz striebornej zberateľskej mince Národný park Veľká Fatra

     Na averze mince je uprostred mincového poľa v kompozícii rastlín zobrazený cyklámen fatranský, horec Clusiov a tis obyčajný, typickí predstavitelia flóry národného parku. V pravej hornej časti mince je štátny znak Slovenskej republiky, nad ktorým je umiestnený letopočet 2009. Názov štátu SLOVENSKO je v opise od spodného okraja mince. Značka Mincovne Kremnica MK medzi dvoma razidlami a štylizované iniciálky mena a priezviska autora výtvarného návrhu mince Mgr. art. Romana Lugára sú umiestnené vpravo od zobrazenia kvetu horca Clusiovho.
     Na reverze mince je uprostred mincového poľa kompozícia letiaceho orla skalného a Kráľovej skaly. Pri hornom okraji mince je označenie nominálnej hodnoty 20 EURO. Názov národného parku NÁRODNÝ PARK VEĽKÁ FATRA je v opise v spodnej časti mince. Na hrane mince je nápis „OCHRANÁ PRÍRODY A KRAJINY". Národná banka Slovenska v spolupráci so Správou Národného parku Veľká Fatra vydala k tejto zberateľskej minci aj informačný leták, ktorý podrobnejšie charakterizuje hlavne flóru a faunu, ale zmieňuje sa aj obľúbených turistických lokalitách, z ktorých treba spomenúť aspoň Vlkolínec zapísaný do zoznamu svetového dedičstva UNESCO.
     Horský masív Veľká Fatra bola vyhlásená za národný park 1. apríla 2002 na území s rozlohou vyše 40 371 ha s ochranným pásmom s rozlohou 26 133 ha. Geologicky patri medzi jadrové pohoria s dvojstranným symetrickým vývojom stavby. V strednej časti pohoria sa z mezozoických sekvencií vynára kryštalické jadro, tzv. ľubochniansky granitoidný masív. Mezozoické sekvencie majú obalový a príkrovový charakter. Až 85 % plochy pokrývajú lesy, ktoré majú často pralesový charakter. Unikátom je hojný prirodzený výskyt tisu obyčajného, chránenej dreviny, ktorá je už v európskej prírode zriedkavá. Hlavný hrebeň tvorí Hôľna Fatra charakteristická lúkami a pasienkami. Jej najvyšší vrch Ostredok dosahuje výšku 1592 m. Reliéf Bralnej Fatry je typický krasovými javmi ako sú skalné steny, okná a kaňonovité doliny – Gaderská, Blatnická, Belianska, Bystrická. Množstvo jaskýň je vhodným zimoviskom netopierov. Jediná sprístupnená je Harmanecká jaskyňa.
     Na území národného parku sa nachádza viac ako tisíc druhov vyšších rastlín. Rastie tu aj vzácny endemit - cyklámen fatranský. Svojou krásou zaujmú ľalia zlatohlavá, mesačnica trváca, veternica narcisokvetá či poniklec slovenský. Hlboké lesy poskytujú útočisko mnohým druhom živočíchov. K najvzácnejším patrí medveď hnedý, vlk dravý a rys ostrovid. Na skalných stenách hniezdia vzácne dravce – orol skalný a sokol sťahovavý. Mimoriadne významný je výskyt našich najvzácnejších kurovitých vtákov ─ hlucháňa obyčajného a tetrova hôľniaka.

Národný park Poloniny

     V zmysle emisného plánu Národnej banky Slovenska táto zberateľská minca v hodnote 20 euro bola vydaná v septembri 2010 (obr. 9). Autorom návrhu je Karol Ličko a rytcom Dalibor Schmidt. Výrobcom mince je Mincovňa Kremnica a jej základné parametre sú: hmotnosť 33,63 g, priemer 40 mm, materiál (Ag 925/1000, Cu 75/1000).

Obr. 9 Averz a reverz striebornej zberateľskej mince Národný park Poloniny

     Na averze mince je zobrazenie časti charakteristického krajinného motívu Národného parku Poloniny s kvetmi čemerice pod ním a nad ním je nápis SLOVENSKO. V ľavej spodnej časti je uvedený rok 2010 a štátny znak Slovenské republiky.Na reverze mince sú zobrazené dva vlci s časťami padlého stromu. Po obvode je nápis NÁRODNÝ PARK v hornej časti a POLONINY v spodnej časti. Hodnota mince 20 EURO je pri okraji pravej hornej časti. Značka mincovne a signatúra autora sú umiestnené na pravom okraji strednej časti reverzu.
     Územie Národného parku Poloniny patrí k najseverovýchodnejšej časti Slovenska. Zaberá Bukové vrchy a časť Laboreckej doliny o celkovej rozlohe 29 805 ha a s ochranným pásmom 10 973 ha. Tento národný park bol vyhlásený v roku 1997 a je súčasťou Medzinárodnej biosférickej rezervácie Východné Karpaty, ktorá sa rozprestiera na Slovensku, Poľsku a Ukrajine a bola realizovaná v roku 1993.
     Oproti ostatným národným parkom Slovenska, pre ktoré je príznačný skalný reliéf jadrových pohorí, alebo krasových území, či bradlového pásma je orografický celok Bukovské vrchy budovaný sedimentárnymi horninami vonkajšieho flyšového pásma. Pre Národný park Poloniny je charakteristický tzv. mäkký reliéf, t.j. zaoblené horské chrbty s miernymi svahmi a plytkými dolinami. Neobvyklá je tu koncentrácia prírodných lesov, kde hlavnou drevinou je buk. Vzácnosťou územia sú pralesové spoločenstvá bučín a jedľových bučín. Na ich ochranu sú tu vyhlásené prírodné rezervácie o celkovej výmere cca 200 ha. Z hľadiska fytogeografického členenia vegetácie patrí toto územie do oblasti východokarpatskej kveteny (Carpaticum orientale). Územie sa vyznačuje aj svojráznou a druhovo pestrou faunou. Celkovo sa tu zistilo vyše 1500 druhov bezstavovcov, 292 druhov stavovcov.
     Človek začal sa tu usadzovať od 15. storočia za tzv. valašskej kolonizácie. Horské lúky – poloniny sú toho výsledkom a charakteristickým fenoménom Východných Karpát. Vtedy sa tu človek zapísal ako tvorca z hľadiska ochrany prírody, ale v 20. storočí, keď ťažba dreva a poľnohospodárska činnosť prerástli únosnú mieru sa dostáva do situácie narušovateľa prírody. Práve ochranou tohto územia je potrebné uchovať skvosty neživej i živej prírody Východných Karpát aj pre ďalšie generácie, a to spolu aj s kultúrnymi pamiatkami, ktoré sú doménou tohto regiónu, t.j. drevenými kostolíkmi, zrubovými stavbami.

Záver

     Naše pamätné a zberateľské mince venované národným parkom Slovenska približujú nám i krajinám Európskej únie a hlavne štátom eurozóny náš postoj k ochrane prírody a krajiny. Zároveň ich umelecká a remeselná kvalita, našich umelcov a minciarov, robí radosť predovšetkým numizmatikom a zberateľom doma i v zahraničí. Uvedené skutočnosti vyplývajú z dejinného vývoja našej krajiny a tradícií baníctva, mincovníctva a žitia ľudu tejto krajiny s prírodou.
     Vstup Slovenska do eurozóny nám otvoril nové možnosti, a to nie len hospodársky a občiansky získavať, ale pričiniť sa viac o to, aby sme našou pracovitosťou a kultúrou obohacovali ostatnú časť Európy a svet, ale zároveň aj konkrétnymi artefaktami ako sú pamätné a zberateľské mince oboznamovali ľudí s tými skutočnosťami, ktoré nás charakterizujú a sú adekvátne s trendami európskej civilizácie. Jednou z foriem ako to realizovať v podmienkach našej novej situácii je aj činnosť Národnej banky Slovenska v rámci koordinácie s Európskou centrálnou bankou (http://nbs.sk , http://europa.eu). Práve reálne pokračovanie emisných plánov vydávania zberateľských minci so zameraním na národné parky sa stal realitou a v roku 2010 došlo k jeho dovršeniu.
     Domnievame sa, že v tomto smere môžeme byť príkladom mnohým vyspelejším krajinám sveta. Pri tejto príležitosti je potrebné ešte zdôrazniť , že tak ako naše pamätné a zberateľské mince nás svojou kvalitou a umeleckou výpoveďou vzorne prezentujú, aby sme aj my sa vzorne správali k prírode, ale predovšetkým vzájomnou znášanlivosťou k ľuďom. Hľadajme vždy to čo nás spája a nie rozdeľuje, to je cesta k porozumeniu a žitiu na našej modrej planéte, nakoľko iných možnosti nemáme. Realizujme využívanie prírody racionálnejšie, a to tak, aby sme jej životné prostredie nezhoršovali, ale skôr ochraňovali, pretože to robíme v svoj prospech a s cieľom zachovať ho dôstojným žitia aj ďalším pokoleniam.

Literatúra

Havel, J., Štursa J., 2003: Přírodní raje světa. Vydalo Ottovo nakladatelství, s.r.o., Praha.

Janota, D., Tesák, M., Vološčuk, I., 1984: Krásy a vzácnosti slovenskej prírody. Vydalo vydavateľstvo Osveta, n. p., Martin.

Slavkovský, J., 2000: História ochrany prírody a chránené územia Slovenska. Manuskript archív KGaM Fakulty BERG TU v Košiciach, 1 – 32.

Kolektív, 2009: Slovenské pamätné mince 1993 – 2008. Vydala Národná banka Slovenska.