Novodobá medailérska tvorba s väzbou na Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici

Pred uvedením výberu novodobej medailérskej tvorby viažucej sa na podmienky vzniku a pôsobenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici a jej pokračovateľov po rozpade Rakúsko-Uhorska je potrebné sa aspoň v krátkosti zmieniť o jej vzniku a zmenách, ktorými prešla v období pôsobenia v Banskej Štiavnici, ale aj o obnovení technického a baníckeho školstva na Slovensku po jej zániku v tomto meste.

Vznik Baníckej akadémie a jej pôsobenie v Banskej Štiavnici

V súbornom diele o baníctve (Zámora a kol., 2003 a 2004), ktoré uceleným spôsobom zhodnocuje celú jeho dejinnú činnosť na našom území, sa konštatuje, že historicky najvýznamnejším prínosom Slovenska do rozvoja vedy, techniky a hospodárstva Európy a sveta je banícke školstvo. Z toho vyplýva, že nielen ťažba rúd, ale predovšetkým technický pokrok preslávil naše baníctvo, čo sa odrazilo aj pri výbere miesta pre vznik Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Táto inštitúcia založená dekrétom Márie Terézie v roku 1762 pôsobila v Banskej Štiavnici až do roku 1919, keď po vzniku Československej republiky sa presťahovala do Šoprone v Maďarsku.

Celá história vzniku a postupného formovania katedier a samotnej vysokoškolskej inštitúcie počas jej pôsobenia v Banskej Štiavnici je podrobne spracovaná v novodobej monografii (Herčko, 2010), takže tu sa zmienime iba o výraznejších zmenách v jej vývoji. Prvá katedra tu bola zriadená v roku 1763 profesorom Nicolasom Joshepom Jacquinom, a to katedra chémie, mineralógie a metalurgie, ktorú od roku 1769 viedol Giovanni Antonio Scopoli. Nadväzne vznikla v roku 1765 katedra matematiky, mechaniky a hydrauliky a jej zakladateľom bol profesor Nicolas Poda a v roku 1770 katedra o banských dielach pod vedením Christopha Tadeusa Deliusa. Po ňom ju viedol Johann Tadeas Peithner, ktorého myšlienky výrazne ovplyvnili viedenský dvor pri zakladaní banskoštiavnickej akadémie.

Na začiatku 19. storočia nastali na banskoštiavnickej akadémii určité problémy s výchovou odborníkov v súvislosti s novými požiadavkami baníctva a hutníctva, ale už aj lesníctva. Na základe toho vznikol Lesnícky ústav pri Baníckej akadémii (1809), ale aj určité zmeny katedier a vytvorenie nových. Rozhodnutím viedenskej Dvorskej komory v roku 1846 dochádza k premenovaniu tejto vzdelávacej inštitúcie na Baníckú a lesnícku akadémiu v Banskej Štiavnici.

Problémy silných tendencií maďarizácie počas revolučného roku 1848 na tejto akadémii, ale aj na celom území vtedajšieho Uhorska, spôsobili, že 133 rakúskych a českých poslucháčov opustilo túto vzdelávaciu ustanovizeň v Banskej Štiavnici.

Následkom toho bolo zriadenie banských vysokých škôl v Leobene a v Příbrami. Zvlášť po rakúsko-uhorskom vyrovnaní a zavedením maďarčiny ako vyučovacieho jazyka. To spôsobilo, že banskoštiavnická akadémia definitívne stratila internacionálny charakter. Po určitých zmenách vplyvom vývoja v spoločnosti škola sa postupne reorganizovala a stabilizovala, čo viedlo koncom 19. a začiatkom 20. storočia k výstavbe nových objektov, a tým sa rozhodlo o tom, že Banská Štiavnica bola aj naďalej najvhodnejším miestom jej pôsobenia. V roku 1904 akadémia bola premenovaná na Vysokú školu banícku a lesnícku, ale zároveň bola značne reorganizovaná. Udalosti po prvej svetovej vojne, t. j. rozpad Rakúsko-Uhorska a vznik Československej republiky viedli k ukončeniu jej činnosti v Banskej Štiavnici a presťahovaniu na územie Maďarska do Šoprone.

Obnovenie baníckeho vysokého školstva na Slovensku

Po odsťahovaní Vysokej školy baníckej a lesníckej z Banskej Štiavnice napriek snahám zvlášť prof. Ing. Michala Ursínyho, profesora matematiky na ČVŠT v Brne a neskoršie prof. PhDr. Jura Hronca sa podarilo až v roku 1937 zriadiť štátnu vysokú školu technickú pod názvom Vysoká škola technická Milana Rastislava Štefánika so sídlom v Košiciach. Na prvom zasadaní profesorského zboru 4. augusta 1938 v Košiciach bol zvolený rektor školy a stal sa ním profesor J. Hronec. Prípravy s otvorením prvého školského roku sa skomplikovali vývojom v Európe, keď po viedenskej arbitráži boli Košice obsadené maďarským horthyovským vojskom. Škola bola okamžite evakuovaná najprv do Prešova, následne do Turčianskeho Sv. Martina a po vytvorení Slovenského štátu v roku 1939 do Bratislavy, kde v zmysle nového zákona sa zmenil aj jej názov na Slovenská vysoká škola technická v Bratislave.

Vývoj baníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku bol obnovený až v roku 1941 založením odboru špeciálnych náuk na SVŠT v Bratislave a neskoršie v roku 1951 tu vznikla aj samostatná banícka fakulta, ktorá sa v roku 1952 stala súčasťou novozaloženej VŠT v Košiciach, kde sa intenzívne rozvíjala až po dnešné dni, ale od roku 1994 pod novým názvom Fakulta baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií (F BERG) Technickej univerzity (TU) v Košiciach (Rybár a kol., 2001).

K pokračovateľom duchovného dedičstva slávnej Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici sa cítili byť jej priame či nepriame vzdelávacie ustanovizne v Leobene (1849), VŠB v Příbrami (1849), ktorá bola v roku 1945 presťahovaná do Ostravy, v Šoproni (1919), v Miškolci (1949) a v Bratislave (1941), ktorá sa v roku 1952 stala súčasťou novozaloženej Vysokej školy technickej v Košiciach. Práve na základe doterajšej vzájomnej spolupráce medzi uvedenými inštitúciami a intenzívnej angažovanosti vtedajšieho dekana Fakulty BERG TU v Košiciach prof. Ing. Pavla Rybára, PhD., ale aj primátora Banskej Štiavnice Ing. Mariána Lichnera, CSc. sa podarilo pripraviť a podpísať Deklaráciu pokračovateľov duchovného dedičstva Baníckej akadémie, čo sa udialo 30. novembra 2001 v Slovenskom technickom múzeu v Košiciach. Táto Deklarácia je dobrým znamením vyrovnania sa s našou minulosťou a pestovania nových vzťahov stredoeurópskych krajín v rámci zjednocujúcej sa Európy.

Výrazným dôkazom toho sú aj organizované spoločné medzinárodné konferencie, z ktorých hodno spomenúť 17. Generálne valné zhromaždenie spoločnosti banských profesorov v roku 2006 organizované v Košiciach. Pri tejto príležitosti bola odhalená busta K. T. Deliusa v baníckom pavilóne Fakulty BERG TU v Košiciach a účastníci tejto akcie navštívili tiež Banskú Štiavnicu a Sklené Teplice, kde sa v roku 1786 uskutočnili pokusy nepriamej amalgamácie realizované Ignácom von Bornom. Práve takéto akcie nás vedú k udržovaniu tradícií, ale aj usmerňujú mladšie generácie v náročnej práci pre vedu a prax, ale zároveň zdôrazňujú význam našich historických skutočností, aby sme lepšie pochopili súčasnosť.

Medaily prezentujúce Banícku akadémiu a jej následné vzdelávacie inštitúcie

Medaily sú vhodným umeleckým prostriedkom zaznamenávania významných udalosti, ktoré sa dotýkajú spoločnosti, jednotlivca, konkrétnych inštitúcií alebo slúžia na ocenenie za dosiahnutie určitých cieľov.
Pri výbere medailí a ich stručnom popise som vychádzal predovšetkým z vlastnej zbierky, alebo z poznatkov z dostupnej literatúry (Haimann, 2006; Pješčák, 2006; Slavkovský, 2010). Výber bol realizovaný tak, aby v prvej časti pripomenul určité významné udalosti, či popredné osobnosti s väzbou na Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici a v druhej časti prezentoval medaily jej pokračovateľov, a to s dôrazom na Banícku fakultu VŠT v Košiciach, ktorá po premenovaní v roku 1994 prijala nový názov Fakulta BERG TU v Košiciach.
     Poznámka: Pri popise medailí sú použité tieto skratky - vysvetlivky: a. – averz, r. – reverz, B – bronz, T – tombak, pAg – postriebrená, pAu – pozlátená, paB – patinovaný bronz, paT – patinovaný tombak, Ø – priemer.

Ukážky medailí viažuce sa na Banícku akadémiu v Banskej Štiavnici a jej odnože

1. Medaila razená z príležitosti usporiadania vedeckej konferencie k oslavám 200. výročia založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici roku 1964. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: B. Kodymová. Medaila: a., r., paT, Ø 70 mm.

2. Plaketa razená pri príležitosti sympózia v Banskej Štiavnici roku 1979, ktoré bolo venované K. T. Deliusovi, profesorovi Baníckej akadémie a jeho dielu. Medailér: signované TB – Terézia Bryndzová, 1979. Plaketa: a., r., paT, rozmer 80 mm x 55 mm.

3. Medaila Johanna Tadeasa Peithnera, ktorý sa usiloval o vznik montánnej akadémie na Karlovej univerzite v Prahe a jeho myšlienky boli podkladom pri zakladaní banskoštiavnickej akadémie. Na Baníckej akadémii v Banskej Štiavnici pôsobil ako profesor pre baníctvo v rokoch 1772-1776. Medaila: a., r., pAg, Ø 60 mm.

4. Medaila venovaná 250. výročiu maďarského technického vysokoškolského štúdia 1735-1985. Banská Štiavnica 1735 – Šopron 1919 – Miškolc 1949, Samuel Mikovíni, prvý učiteľ a bádateľ. Medaila: a., r., paB, Ø 43 mm.

5. Medaila Vysokej školy technickej v Košiciach. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: B. Kodymová. Medaila: a., r., pAg, Ø 60 mm.

6. Medaila Vysoké školy báňské v Ostrave venovaná 30. výročiu jej presťahovania sa z Příbrami do Ostravy. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: V. Gajda. Medaila: a., r., pAg, Ø 70 mm.

7. Plaketa Vysokej školy technickej v Košiciach razená pri príležitosti 25. výročia jej založenia v Košiciach 1952-1977. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: L. Snopek. Medaila: a., r., pa T, rozmer 70 x 63 mm.

8. Medaila Baníckej fakulty Vysokej školy technickej v Košiciach razená pri príležitosti 30. výročia jej pôsobenia v Košiciach 1952-1982. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medaila: a., r., pa T, Ø 60mm.

9. Medaila Baníckej fakulty Technickej univerzity v Košiciach razená pri príležitosti 230. výročia založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: Vojtech Remeň. Medaila: a., r., pa T, Ø 60mm.

10. Medaila Technickej univerzity v Košiciach razená pri príležitosti 230. výročia založenia Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: Vojtech Remeň. Medaila: a., r., pAg, Ø 60mm.

11. Medaila Technickej univerzity v Košiciach. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medaila: a., r., paT, Ø 60 mm.

12. Medaila Fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach razená v roku 2001 z príležitosti 60. výročia jej začiatkov pôsobenia na SVŠT v Bratislave, kde bol v roku 1941 založený odbor špeciálnych náuk. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: Stanislav Bukovanský. Medaila: a., r., pAu, Ø 60mm.

13. Medaila Fakulty BERG TU v Košiciach 2007, kde na reverze sú prezentované súčasné fakulty Technickej univerzity v Košiciach. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medaila: a., r., pAg, Ø 40 mm.

14. Medaila Fakulty BERG Technickej univerzity v Košiciach razená v roku 2012 z príležitosti 60. výročia jej začiatkov pôsobenia v Košiciach. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medaila: a., r., pAu, Ø 60mm.

15. Plaketa venovaná založeniu Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: L. Snopek. Plaketa: a., r., paT,.

16. Medaila Vysokej školy lesníckej a drevárskej vo Zvolene. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medailér: Andrej Peter. Medaila: a., r., pAu,.

17. Medaila Slovenskej technickej univerzity v Bratislave – 240 rokov vysokého technického školstva na Slovensku 1762-2002. Výrobca: Mincovňa Kremnica. Medaila: a., r., paB, Ø 60 mm.

Predkladaný výber novodobých medailí a plakiet so zameraním na banícke školstvo v habsburskej monarchii, ktoré je viazané na slávne banské mesto Banskú Štiavnicu, nám poukazuje na vtedajší jeho význam pre Európu a svet, ale aj na to, že k jeho koreňom a tradíciám sa hlásia Maďari, Slováci, Rakúšania a Česi. Aj napriek rôznym pohľadom na uvedené skutočnosti dejinného vývoja po rozpade monarchie a postupnej konsolidácii krajín v strednej Európe sa tento zložitý problém podarilo vyriešiť k spokojnosti až v nových podmienkach zjednocujúcej Európskej únie. Dôkazom toho je uvedená Deklarácia pokračovateľov duchovného dedičstva Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici podpísaná v Košiciach roku 2001.
Takouto formou prezentácie dejinného vývoja baníckeho a technického školstva na Slovensku a okrajovo aj u našich susedov je možné adekvátnou mierou porovnať aj pohľady na ich medailérsku tvorbu a prezentáciu historických skutočností.

Záver

Rozkvet baníctva a rozvoj banskej vedy a techniky našiel odraz v založení odbornej baníckej školy (1735) a neskoršie v roku 1762 v založení prvej baníckej školy vyššieho typu v Európe – Baníckej akadémie, ktorá v Banskej Štiavnici pôsobila s určitými zmenami až do roku 1919. Vďaka tejto škole, kde vyučovali vynikajúci odborníci z oblasti vedy a techniky, dosiahlo aj vlastné banské mesto a jeho širšie okolie popredné postavenie a význam. Na základe toho v roku 1993 „Banská Štiavnica a technické pamiatky jej okolia" boli zapísané do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO.

Napriek celkovému útlmu baníctva tejto oblasti si pripomíname slávu Banskej Štiavnice a jej baníckeho i lesníckeho školstva, ktoré má nasledovníkov v Maďarsku, Rakúsku, Česku a u nás na Slovensku. Robíme to formou artefaktov medailérskej tvorby, ktorá má u nás tiež bohatú tradíciu. Prezentované medaily okrem dokumentácie historických udalosti dotýkajúcich sa baníckeho a technického školstva zároveň poukazujú na trendy a umelecký štýl medailérov, ale aj technológiu ich razenia. U nás na Slovensku máme na to najlepšie predpoklady, pretože máme slávnu mincovňu v Kremnici, ktorá patrí k svetovým unikátom a vo februári 2011 jej bol udelený znak pamiatky Európskeho dedičstva.

Literatúra

Floreková, Ľ., 2012: Almanach Fakulty BERG. Príspevok k 60. výročiu pôsobenia Fakulty baníctva, ekológie, riadenia a geotechnológií na TU v Košiciach. Vydavateľ Fakulta BERG TU v Košiciach, 253s.
Haimann, P., 2006: Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků se vztahem k Čechám, Moravě, Slezsku a Slovensku (1505-2005). Nakladatelství Libri, Praha, 582 s.
Herčko, I., 2010: Banícka a lesnícka akadémia Banská Štiavnica. Vydal Ústav vedy a výskumu UMB Banská Bystrica, 497 s.
Pješčák, V., 2006: Medaile a plakety Československého uranového průmyslu. Příbram, 191 s.
Sikorová, T., 1992: Zápas o obnovenie baníckej akadémie a zriadenie vysokej školy technickej na Slovensku. Zborník „230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici" 7. sekcie 8. MBK BF TU v Košiciach, s. 130-149.
Slavkovský, J., 2010: Kremnická mincovňa a jej medailéri venujúci pozornosť histórii baníctva na Slovensku. Zborník prednášok zo sympózia Európsky význam slovenského baníctva v stredoveku a novoveku. Vydalo SBM v Banskej Štiavnici, s. 57-60.
Sopko, A., 1992: Prínos banskoštiavnickej akadémie do rozvoja banských vedných disciplín. Zborník prednášok – 230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. s. 98-118.
Rybár, P. a kol., 2001: História baníckeho školstva na území Slovenska. Vydalo vydavateľstvo Štroffek, Košice, 142 s.
Vozár, J., 1992: Nové poznatky o založení Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici. Zborník prednášok – 230 rokov Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, s. 7-20.
Zámora, P. a kol., 2003: Dejiny baníctva na Slovensku. I. diel. Vydavateľstvo Banská agentúra, Košice.
Zámora, P. a kol., 2004: Dejiny baníctva na Slovensku. II. diel. Vydavateľstvo Banská agentúra, Košice.

Abstrakt

Medzi významné historické pramene zachytávajúce konkrétne udalosti patria tiež medaily a plakety. V minulosti, ale aj teraz sú vhodným prostriedkom zaznamenávania významných politických, spoločenských a hospodárskych udalostí pre ďalšie generácie. Tieto liate alebo razené kovové predmety svojím tvarom podobné minciam sú však v prvom rade umeleckými výtvormi.

Pamiatke a sláve Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici a jej učiteľom, ale aj významným absolventom sú venované aj novodobé medaily. Tie poukazujú svojou umeleckou formou na historické skutočnosti, ale výtvarnou stránkou odzrkadľujú aj súčasný stav medailérskeho umenia, ktoré vďaka kremnickej mincovni má u nás dlhodobú tradíciu. Pri výbere medailí a ich stručnom popise vychádzam z prác (Haimann, 2006; Pješčák, 2006; Slavkovský, 2010) a iných.
Výber razených medailí s týmto tematickým zameraním má dokumentovať to, že baníctvo a banícke školstvo na Slovensku malo významné postavenie. Takto si pripomíname slávu Baníckej akadémie v Banskej Štiavnici, ale aj jej nasledovateľské súčasné inštitúcie baníckeho vysokoškolského štúdia na Slovensku, v Česku, Maďarsku a Rakúsku. Tu sa predovšetkým zameriavam na Fakultu BERG TU v Košiciach, ktorá oslavuje v tomto roku svoje 60. výročie pôsobenia v tomto meste na východe Slovenska.

Práve novodobé medaily s takýmto zameraním sú tiež dôkazom kontinuity a pestovania baníckych i medailérskych tradícií, ale aj významnými umeleckými artefaktmi, ktoré prezentujú konkrétnu historickú udalosť a jej odkaz súčasníkom a budúcim generáciám.

Abstract

Contemporary medallist production with link to the Mining Academy in Banská Štiavnica

Medals and plaques rank among important historical sources depicting particular events. In the past, but also presently they are a suitable means of recording important political, social and economic events for next generations. These cast or minted metal objects in the shape resembling coins are, however, primarily works of art.
To the memory and glory of the Mining Academy in Banská Štiavnica and to its teachers, but also to its important graduates are devoted also contemporary medals. By their artistic form they point to historical facts, but by their visual side they reflect also present state of medallist art, which, thanks to Kremnica Mint, has a long tradition in our country. The selection of medals and their brief description is based on the works (Haimann, 2006; Pješčák, 2006; Slavkovský, 2010) and others.
The selection of minted medals with this thematic focus has to document that mining industry and mining education in Slovakia has had a significant rank. This way we commemorate the glory of the Mining Academy in Banská Štiavnica and also its current successor institutions of mining higher education in Slovakia, Czech Republic, Hungary and Austria. Here we mainly focus on the Faculty BERG TU in Košice, which this year celebrates its 60th anniversary of the establishment in this city in eastern Slovakia.
The contemporary medals with such a focus are also an evidence of continuity and cultivation of mining and medallist traditions, but also important artefacts that present a particular historical event and its message to contemporaries and to future generations.