Medailérska tvorba Antona Háma

Po vzniku Československa v roku 1918 prešla postupnou rekonštrukciou a stala sa jedinou mincovňou v štáte. Túto úlohu plní aj po vzniku Slovenskej republiky od roku 1993.

Po zániku ťažby drahých kovov v 70-tych rokoch minulého storočia možno konštatovať, že Kremnica v súčasnosti je už iba minciarske mesto. Mincovňa v Kremnici má bohatú tradíciu, ktorú udržujú svojou kvalitou práce aj súčasní jej pracovníci. Práve jednému z tých, ktorí v ťažkom období po vzniku Československa sa výrazne zaslúžil o ďalší rozvoj rytectva, medailérstva a technologického rozvoja mincovne, venujeme tu pozornosť. Bol to významný rytec, medailér a technológ Anton Hám.

Údaje o živote a jeho činnosti v mincovni

Anton Hám sa narodil 20. apríla 1899 v rodine minciara Antona Háma st. Nakoľko rodina bola početná a Anton ako najstarší musel zanechať štúdia na reálke v Kremnici a 1. júla 1914 nastúpil na rytecké oddelenie mincovne. V učení rytectva napredoval a to videli aj jeho predstavení. Na základe ich odporúčania bol v roku 1916 vyslaný na 3-ročné štúdium na Umelecko-priemyslovú školu v Budapešti. Pre nové štátne usporiadanie školu neukončil a vrátil sa domov, kde v mincovni prijal prácu rytca. Pre mincovňu to bolo ťažké obdobie, pretože časť zariadenia a zásoba drahých kovov bola odvezená do Budapešti. V rokoch 1920 – 1921 Anton Hám absolvoval prezenčnú vojenskú služba a po nej začal štúdia na Akadémii výtvarných umení v Prahe u profesora Otakara Španiela, ktorý spolupracoval so štátnou mincovňou v Kremnici a mal záujem o prípravu jej odborníkov. Nakoľko v roku 1925 zomrel medailér Ján Čajka a vedenie mincovne požiadalo Antona Háma, aby prevzal funkciu vedúceho ryteckého oddelenia, ktorý prerušil štúdium a nastúpil do mincovne. Aj počas štúdia v spolupráci s profesorom O. Španielom realizoval pre mincovňu veľa ryteckých zákaziek (Hámova, 2008). Ako rytec bol precízny a veľmi zručný a zároveň znalec raziacich technologických postupov. Z hľadiska technologického pokroku významná bola jeho návšteva mincovne v Paríži v roku 1937. Tu sa oboznámil s redukčnými strojmi Janviere a s pantografmi, ktoré jeho pričinením boli postupne realizované aj v kremnickej mincovni. Hlavným výsledkom tejto cesty bol však nákup ryteckého stroja Taylor, ktorý nahradil ručné rytie nápisov za strojové. V nových podmienkach po druhej svetovej vojne sa už viac venoval iba technologickému výskumu prípravy raziacich nástrojov pre zatláčanie razidiel za studena. Výsledkom tejto technológie bolo razba medailí s priemerom až 150 mm. Bol to svetový unikát a takáto medaila bola vystavená na medzinárodnej výstave v Paríži Salon International de la médaille 1949. No všestranné poznanie minciarskeho umenia a jeho technologických aspektov A. Hám preukázal pri vyhotovení minciarskych razidiel pre plynulú automatickú razbu minci. Práca v mincovni ho plne naplňovala a bol v nej náročný voči sebe, ale aj vzhľadom k svojim spolupracovníkom a podriadeným. Dbal o výchovu mladých adeptov, pretože z vlastného poznania k tomu dospel, že iba takto sa dá napredovať. Napriek úspechom, ktoré počas svojej tvorivej práce pre mincovňu dosiahol, vždy bol človekom s veľkým Č. Neodmysliteľnou súčasťou jeho života bola aj duchovná činnosť v evanjelickej cirkvi a. v. Jeho plodný život sa ukončil v roku 1965, keď po srdcových ťažkostiach zomrel a pochovaný je na kremnickom cintoríne. Reálne a citlivo zhodnotil jeho činnosť súvisiacu s celkovým pôsobením v mincovni aj mimo nej bývalý jej riaditeľ Ing. Ján Horák (Horák, 1966).

Pohľad na výber medailérskej tvorby Antona Háma

Predovšetkým bol uznávaným rytcom, čo sa prejavilo na prácach nových československých puncových razidlách a pečatiach pre prezidentské a vládne kancelárie. Podieľal sa na výrobe razidiel prvých československých mincí a pamätných dukátov. Zaslúžil sa o výrobu mincových razidiel automatickou razbou a neskoršie aj na prácach lisovania razidiel za studena. Okrem tejto náročnej práci sa čiastočne venoval aj medailérskej tvorbe a to do roku 1937. Potom už jeho činnosť bola výraznejšie zameraná na riešenie nových technológii razenia a na umeleckú tvorbu nebol priestor a čas. Napriek týmto skutočnostiam je možno konštatovať, že jeho medailérska tvorba je citlivo umelecky koncipovaná a je odrazom toho, že ako medailér dokonale ovláda technologické postupy rytectva a vlastnej razby. Odzrkadľuje sa to aj na medailách, ktoré tu prezentujeme a tie sú ozaj hodnotné.

Popis medailí a ich zobrazenie

1. Oživenie kremnického baníctva. Výrobca Mincovňa Kremnica 1934. Medailér: Anton Hám. Vyrobená zo zlata o rýdzosti Au 987/1000, má hmotnosť 34,90 g, priemer 42 mm, hrana vrúbkovaná. Na averze je vyobrazená svätá Katarína Alexandrijská patrónka Kremnice, erb Karla I. Róberta, opis „S. CIVITATIS REGIS KAROLI DE CREMNICIA". Na reverze sú obrysy vrchov v okolí Kremnice, reliéfy povrchu bane a ťažobné pracoviská baníkov. V osi vertikály na úrovni podzemia je hore znak slnka, pod ním nápis ZDAR BOH a banícke kladivká, pod ními je štátny znak, od ktorého vľavo je označená rýdzosť 987 a vpravo značka mincovne. Po obvode v ohraničenom šesťuholníku je nápis "OŽIVENIE KREMNICKÉHO BANÍCTVA 1934" (obr. 1). Počet vyrazených medailí 68 kusov.

2. Oživenie kremnického baníctva. Výrobca Mincovňa Kremnica 1934. Medailér: Anton Hám. Vyrobená zo striebra o rýdzosti Ag 987/1000, má hmotnosť 20 g, priemer 40 mm (obr. 2). V súčasnosti je to tiež veľmi vzácna medaila.

3. Medaila Banské a minciarské mesto Kremnica. Výrobca Mincovňa Kremnica 1930. Medailér: A. Hám. Medaila: jednostranná v rôznych prevedeniach, a to v bronze, patinovanom tombaku, postriebrená a pozlátená, Ø 60 mm(obr. 3).

4. Medaila Slobodné hlavné banské mesto Kremnica. Medailér: A. Hám. Medaila: jednostranná, patinovaný tombak, Ø 60 mm (obr. 4).

5. Medaila Kremnica – Dolná brána. Výrobca Mincovňa Kremnica 1930. Medailér: A. Hám. Medaila: averz a reverz, patinovaný tombak, Ø 60 mm (obr. 5).

Uvedené medaily do určitej miery zobrazujú históriu a krásu Kremnice, ale zároveň plnia účel, ktorému majú slúžiť a odzrkadľujú umeleckú a remeselnú precíznosť ich tvorcu. Tento výber z medailérskej tvorby Antona Háma je iba malým zlomkom, pretože vytvoril okolo 115 medailí (Haimann, 2006; Hámová, 2008). Z hľadiská tematického sú jeho ďalšie medaily venované hradom, mestám, zimným športom, osobnostiam a iným udalostiam. Možno sa s nimi bližšie zoznámiť v múzeách a predovšetkým v Múzeu minci a medailí NBS v Kremnici. V prípade Antona Háma môžeme konštatovať, že ako rytec a medailér sa venoval aj technologickým problémom výroby medailí, ktoré v kremnickej mincovni jeho pričinením sa dosiahol potrebný progres v ich razení..

Záver

Po zániku monarchie a vzniku Československa sa v Kremnici postupne etablovala nová generácia rytcov a medailérov. Prvým šéfom rytcovne sa stal Ján Čajka a po ňom tento post prevzal Antom Hám v roku 1925, ktorý toto oddelenie neskoršie rozšíril o výtvarný ateliér a viedol ho až do roku 1959, keď odišiel do dôchodku. Je to až neuveriteľné, že v tak zložitých obdobiach dokázal zvládať všetky práce, ktoré kremnickú mincovňu postupne stabilizovali po každej stránke. Dôkazom toho boli jej produkty, čiže mince, medailérska tvorba a iné. Pokiaľ ide o medailérsku tvorbu za obdobie rokov 1918 – 2013 ta bola prezentovaná výstavou v múzeu NBS – Múzeum mincí a medailí Kremnica pod názvom 95 rokov (česko)slovenského medailérstva v kremnickej mincovni. Aj táto výstava bola dôkazom toho, že Anton Hám bol výraznou osobnosťou mincovne, ale aj umelcom, po ktorom ostala hlboká stopa okrem rytectva aj v medailérskej tvorbe.

Literatúra

Haimann, P., 2006: Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků se vztahem k Čechám, Moravě, Slezsku a Slovensku (1505-2005). Nakladatelství Libri, Praha, 582 s.
Hámová, D., 2008: Medailér a rytec Anton Hám a mincovňa v Kremnici. Numismatické listy Praha, roč. LXIII, číslo 1, s. 22 – 29.
Horák, J., 1966: In memoriam Antona Háma. Numismatické listy.
http://mince-medaily.com/novinky-ozivenie-kremnickeho-banictva-1934-vyvoj-cien/
http://www.e-mince.cz/cesko-a-slovensko/10-ti-dukatova-medaile-1934-ozivenie-kremnickeho-banictva
http://www.muzeumkremnica.sk/sk/uvod/aktualne-informacie/detail/_95-rokov-cesko-slov
https://sk.wikipedia.org/wiki/Anton_Hám

Autor: Ing. Jozef Slavkovský, CSc., Slovenská numizmatická spoločnosť pobočka Košice a Dejepisný spolok v Košiciach, e-mail: jozef.slavkovsky@gmail.com