Výber z medailérskej tvorby Jána Kulicha

To dokumentuje aj výber medailérskej tvorby majstra Kulicha, ktorý je ozajstným žiakom Otakara Španiela, pretože dokázal svojho učiteľa v určitých smeroch prekonať.

Stručný prehľad údajov o živote

Ján Kulich sa narodil 31. decembra 1930 vo Zvolenskej Slatine, v súdržnej početnej rodine, ktorá dbala o výchovu detí. Ako malý chlapček mal záujem o modelovanie figúr z hliny a keď vyrástol a stal sa z neho školopovinný žiak, tak vtedy už dokázal strúhať drevené figúry. Jeho talent v mládeneckom veku si všimol učiteľ kreslenia a odporučil rodičom, aby ho dali na štúdia na Akadémiu výtvarných umení v Prahe. Prijímacie skúšky v roku 1946 dopadli priaznivo a ako 16-ročný stal sa žiakom profesora Otakara Španiela významného českého sochára a medailéra. Tu zažil aj stretnutia s prof. Max Švabinským, čo si veľmi vážil. Po skončení štúdia a ašpirantúry na AVU v Prahe nastúpil na Vysokú školu výtvarného umenia v Bratislave v roku 1954, kde pôsobil 35 rokov ako pedagóg, od roku 1972 ako profesor. V rokoch 1971-1973 bol prorektorom, potom v rokoch 1973-1989 rektorom tejto vzdelávacej umeleckej inštitúcie. Krátko po nežnej revolúcii musel odísť, pretože bol v čele Vysokej školy výtvarného umenia v Bratislave počas celého obdobia normalizácie. Pri jednom rozhovore na otázku či to bola bolestná rozlúčka povedal, a viete, že ani nie. Po rokoch, keď okrem pedagogickej a úradníckej práce mu ostávalo pomerne málo času na vlastnú tvorbu, nastalo obdobie jeho slobody. Všetok čas mal už iba pre seba a svoju tvorbu. Paradoxne toto obdobie považoval za šťastné, pretože okrem práci v ateliéri na sochách a medailách nemusel riešiť nič iné. Určitý rozruch okolo sochára Jána Kulicha nastal v súvislosti s jeho sochou Svätopluka, ktorá stojí v areáli Bratislavského hradu od roku 2010, ktorú robil na objednávku vlády SR. S umením žil celý svoj plodný život a ako už býva časy sa menia, takže aj umelci a zvlášť sochári sú odkázaní prispôsobiť požiadavkám mocných. Zomrel vo veku 84 rokov a nech odpočíva v pokoji. Slovenské sochárstvo a medailérstvo výrazne obohatil a vo svete preslávil, ale napriek tomu časťou umelcov a politikov je pokladaný za nekompromisného normalizátora slovenskej výtvarnej scény.

Pohľad na jeho monumentálne sochárske diela

Po štúdiách na Akadémii výtvarných umení v Prahe Ján Kulich nastúpil ako pedagóg na Vysokú školu výtvarných umení v Bratislave, kde pôsobil až do nežnej revolúcie. Ako sochár, portrétista, tvorca viacerých komorných i monumentálnych prác a popredný medailér, ale predovšetkým profesor a rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave, získal veľa ocenení, vrátane národného umelca.

Jeho sochy a pamätníky možno vidieť na mnohých miestach na Slovensku: monument na Dukle, Matica Slovenská v Martine, súsošie na bratislavskom Slavíne, socha Juraja Jánošíka vo Vrátnej doline, alebo pamätník Ľ. Štúra i SNP vo Zvolene, pomník padlým I. a II. sv. vojny vo Zvolenskej Slatine, súsošie v Bratislave na Nám. SNP, socha Mateja Bela v Očovej, pamätník Martina Kukučína v Jasenovej, socha Vítanie pred budovou Národnej Rady, jazdecká socha Svätopluka na Bratislavskom hrade a celý rad ďalších. Podstata jeho diela vyrastá z koreňov ľudovej kultúry a bol bytostne presvedčený o tom, že všetko, čo vytvoril, patrí Slovensku. Jeho snažením bolo, aby ľuďom ukázal cez svoje dielo aké je to naše Slovensko krásne a duchovne bohaté, priamo v jeho rodisku, s ktorým zostal navždy spätý aj keď žil a pracoval v Bratislave. Vo svojej tvorbe nadviazal na tvorivý realizmus vo svete, za čo bol často kritizovaný, ale ukázalo sa, že svet uznáva jeho kvality a vie ich aj oceniť. Celoživotnou trvalou témou sú pre umelca Jána Kulicha tradície ľudovej kultúry a histórie, jej významné osobnosti, ale aj osobnosti spoločenského a kultúrneho života svetového významu.

Myšlienka sprístupniť diela Jána Kulicha širokej verejnosti v jeho rodisku Zvolenskej Slatine vznikla ešte počas jeho života. Vďaka významnej a zásadnej pomoci Železiarní Podbrezová, a.s. sa podarilo galériu vybudovať a otvoriť pre verejnosť. Až na malé výnimky sa jeho celoživotná tvorba zachovala v celistvosti. Od drevených sošiek z detstva, cez kresby, skice, obrazy, medaily, reliéfy, plastiky až po posledný portrét pozostáva z takmer 3700 diel a tvorí ťažisko zbierky galérie, ktorá nesie jeho meno. Galéria Jána Kulicha bola slávnostne otvorená však až po jeho smrti 10. júla 2015. Poslaním galérie je postupne verejnosti prezentovať diela sochára – národného umelca prof. Jána Kulicha. Bude sa to realizovať v jednotlivých tematických celkoch, ktorým sa venoval. Vzhľadom na rozsah jeho tvorby nie je možné vystaviť celé dielo naraz. Okrem toho tu vznikne aj priestor pre príležitostné výstavy iných sochárov a medailérov.

Realizované sochárske dielo pre svoje rodisko od Jána Kulicha – Pamätník padlých v I. a II. svetovej vojne „Plačúca matka"

Pohľad na medailérsku tvorbu Jána Kulicha,

To, že Ján Kulich bol už na Akadémii výtvarných umení v Prahe v medailérskej špeciálke u profesora Otakara Španiela, kde absolvoval aj umeleckú ašpirantúru (1952-1954), sa výrazne odráža v jeho sochárskej, ale predovšetkým v medailérskej tvorbe. Zvládol nie len základy, ale aj hĺbku pohľadu na medailérsku prácu, so zmyslom pre celok, ako aj kompozíciu detailov. Poznatky a usmernenia získané počas štúdia neustále adekvátnym spôsobom vylepšoval, a to aj v spolupráci s novými možnosťami razenia medailí v našej slávnej Mincovni v Kremnici. Toho dôkazom sú aj medaily s priemerom 100 mm. Medaily sú vhodným umeleckým prostriedkom zaznamenávania významných udalostí, ktoré sa dotýkajú spoločnosti, jednotlivca alebo konkrétnych inštitúcií. Čiže sú modelované a razené pre určité príležitosti, alebo významné výročia.
Poznámka: Pri popise medailí sú použité tieto skratky - vysvetlivky: a. – averz, r. – reverz, j. – jednostranná, B – bronz, T – tombak, pAg – postriebrená, Ag – strieborná, pAu – pozlátená, paB – patinovaný bronz, paT – patinovaný tombak, Ø – priemer.

Popis medailí a ich zobrazenie

1. Cena Ľudovíta Štúra. Výrobca Mincovňa Kremnica 1967. Medailér: J. Kulich. Medaila: a., r., pAg, Ø 75 mm.

2. Medaila Univerzity Komenského v Bratislave. Výrobca Mincovňa Kremnica 1968. Medailér: J. Kulich. Medaila: a., r., pAg, Ø 70 mm. Medaila bola razená pre účely propagácie starej Academie Istropolitany, ktorej historickým pokračovateľom je terajšia UK.

3. Medaila udeľovaná rektorom UPJŠ v Košiciach za vynikajúce výsledky v štúdiu. Výrobca Mincovňa Kremnica 1981. Medailér: Ján Kulich. Medaila: a., r., paT, Ø 68 mm.

4. Zaslúžilý kolektív záujmovej umeleckej činnosti. Výrobca Mincovňa Kremnica 1980. Medailér: J. Kulich. Medaila: j., pAu, Ø 75 mm.

5. Medaila RERUM RUSTICARUM ACADEMIA NITRIENSIS realizovaná pre oceňovanie pracovníkov Vysokej školy poľnohospodárskej v Nitre, ale aj tých ktorí sa pričinili o jej rozvoj z iných inštitúcií. Výrobca Mincovňa Kremnica 1986. Medailér: Ján Kulich. Medaila a., r., paT, pAg, pAu, Ø 70 mm.

6. Jednostranná medaila Fakulty záhradníctva a krajinného inžinierstva Slovenskej poľnohospodárskej univerzity v Nitre. Výrobca Mincovňa Kremnica 2000. Medailér: J. Kulich. Medaila paT, pAg, Ø 100 mm.

7. Jednostranná medaila 350. ročná Detva, zo série medailí k Podpolianskym slávnostiam, Matka s dieťaťom a nápisom „ČO KEĎ SA PUK TEN VO KVET ROZVIJE SVETY NÁM ZÁVIDIEŤ BUDÚ" Výrobca Mincovňa Kremnica 1988. Medailér: J. Kulich. Medaila paT, Ø 100 mm.

8. Jednostranná medaila Koloman Sokol, 95. výročie narodenia. Výrobca Mincovňa Kremnica 1997. Medailér: J. Kulich. Medaila paT, pAg, Ø 100 mm.

9. Jednostranná medaila Rudolf Schuster prezident Slovenskej republiky. Výrobca Mincovňa Kremnica 2000. Medailér: J. Kulich. Medaila paB, Ø 100 mm.

Výber medailí Jána Kulicha nám poukazuje na jeho cit pre jednoduchosť, ale výraznú umeleckú symbiózu obrazu a písma, ako aj hĺbku tvorby, ktorá je odrazom zámeru čomu má medaila slúžiť. Takouto formou kov plní tu úlohu nositeľa umeleckej tvorby a technologickej vyspelosti minciarov našej takmer 700 – ročnej Mincovne Kremnica, š. p., ktorá v roku 2011 bola zaradená do Európskeho dedičstva (http://www.mint.sk/onas_profil.php). Okrem ukážky razených medailí sa bližšie s jeho medailérskou tvorbou možno oboznámiť v knihe (Haimann, 2006, s. 246 – 248). Okrem razených medailí sú tam uvedené aj liate medaily a plakety.

Záver

Vo svojej medailérskej tvorbe obdobne, ako aj v sochárskej, nadviazal na tvorivý realizmus, za čo bol často kritizovaný, ale ukázalo sa, že svet uznáva jeho kvality a vie ich aj oceniť. V tvorbe medailí patrí Ján Kulich k svetovej špičke, ako o tom svedčia ocenenia Medzinárodnej federácie medailérov – FIDEM a záujem o jeho tvorbu v Taliansku, kde mu v roku 2005 udelili cenu Medzinárodnej Akadémie Il Convivio. Celoživotnou trvalou témou boli pre umelca Jána Kulicha tradície ľudovej kultúry a histórie, jej významné osobnosti domáceho a svetového významu. Vďaka Galérii Jána Kulicha v rodnej Zvolenskej Slatine sa jeho dielo zachová dôstojným spôsobom pre nasledujúce generácie. Jeho medailérska tvorba je unikátna a potrebné ju postupne spracovať do takej formy, aby reprezentovala tvorcu, ale aj našu kultúrnu a umeleckú vyspelosť. Iste je odzrkadlením doby a vývoja, ktorého Ján Kulich bol aktívnym aktérom. Dlhodobo sa podieľal na rozvoji nášho umeleckého školstva a ako rektor Vysokej školy výtvarných umení v Bratislave sa pričinil o výstavbu jej nového komplexu na svahu Machnáča, čo prezentoval aj medailou „ Bratislava, položenie základného kameňa VŠVU".

Keby nebol členom vtedajšieho straníckeho vedenia ÚV KSS tak by sa to nerealizovalo. Po nežnej revolúcii musel túto pozíciu opustiť, pretože bol pokladaný za tvrdého normalizátora. Zabudlo sa na všetko, čo pre tuto inštitúciu a naše umenie vykonal. Nezlomilo ho to a potom sa naplno venoval iba vlastnej tvorbe. Aj napriek týmto skutočnostiam jeho tvorba je rozsiahla a jedinečná, takže si zaslúži úctu nie len svojich krajanov, ale celej kultúrnej pospolitosti.

Literatúra

Haimann, P., 2006: Slovník autorů a zhotovitelů mincí, medailí, plaket, vyznamenání a odznaků se vztahem k Čecám, Moravě, Slezsku a Slovensku (1505-2005). Nakladatelství Libri, Praha, 582 s.
Slávikova, A., 2016: Vyznania osobností Slovenska (101 rozhovorov so vzácnými ľuďmi). Vydala Matica slovenská, 540 s. (s. 247 – 250).
http://www.vsvu.sk/o-nas/vsvu/historia/
http://www.zvolenskaslatina.sk/obec-1/o-obci/pamiatky-a-historia/
https://dennikn.sk/181189/kulichovi-autorovi-sochy-svatopluka-a-pohlavarov-komunizmu-otvoria-vlastnu-galeriu-cakaju-aj-fica/
https://dennikn.sk/73050/zomrel-kontroverzny-sochar-jan-kulich-autor-svatopluka/
Moja vďaka patrí pánu Viliamovi Weissovi za poskytnutú fotografickú dokumentáciu ( obr. 4, 7 až 9; https://www.numizmatik.eu/).
Autor: Ing. Jozef Slavkovský, CSc., Slovenská numizmatická spoločnosť pobočka Košice a Dejepisný spolok v Košiciach, e-mail: jozef.slavkovsky@gmail.com