Z histórie Svätováclavských dukátov

Počet zobrazení 1594

Bol to práve JUDr. Alois Rašín, minister financií v prvej československej vláde po vzniku Republiky, ktorý mal sen raziť opäť české/československé dukáty. Dňa 1. apríla 1923 bola uverejnená súťaž na návrh modelov, ktorých podmienky boli vypracované v Ministerstve financií. Lehota bola stanovená do 1. júna 1923.

Umelecký návrh svätováclavského dukátu

Na umelecký návrh dukátu bola uskutočnená verejná súťaž, ktorej sa mohli zúčastniť iba občania Československej republiky. Umelci však museli na líci dukátu zobraziť Sv. Václava a text: „NEDEJ ZAHYNOUTI NÁM I BUDOUCÍM".
Návrhy posudzovala odborná porota zložená z popredných československých výtvarníkov (napr. Ján Štursa, Bohumil Kafka, Celda Klouček alebo Jakub Obrovský) alebo napríklad prvého predsedu Numizmatickej spoločnosti ČS. Eduarda Fialu. Porota vyberala z viac ako 80 návrhov od popredných českých výtvarníkov.

Do užšieho výberu bolo vybraných 14 návrhov. Mená autorov: Benda Jaroslav, Beneš Ladislav, Brúha Jaroslav, Čejka Ján, Dvořák Zdeněk, Fojtík Josef, Hrbek Emanuel, Mára Antonín, Priateľ Františa, Slama Jozef, Šejnosť Jozef a Španiel Otakar.

Víťazným návrhom sa stala práca akademického sochára Otakara Španiela a profesora Jaroslava Bendu. Definitívnu podobu dukátu schválil vtedajší minister financií Alois Rašín.

Správa o rozhodovaní poroty o návrhoch na dukáty (dňa 4. a 5. júna 1923) prešla tlačou s uvedením, ktoré – aj nerealizované návrhy – boli zakúpené. Všetky návrhy boli v dňoch 10. – 17. 6. 1923 vystavené v Umeleckopriemyselnom v Prahe. Štát tiež zakúpil aj niekoľko neúspešných návrhov pre potreby múzea v Kremnici. Dňa 4. septembra 1923 bol zhotovený prvý odrážok a 7. septembra začala v kremnickej mincovni regulárna razba.